Loga dárogillii / les norsk verjon her.
Sámi juovlastállu ii boahtán skeaŋkkaiguin, son bođii ráŋggáštusain.
Juovlastállu bođii ráŋggáštit mánáid geat eai čuvvon su oaivilii. Su oaivilat ledje eaŋkilat, son háliidii ahte olbmot galge doalahit bassi vuoiŋŋastanbeaivvi.
Sámi mánáide ledje juovlastálu ráŋggáštusat sihke váralaččat ja issorasat.
Juovlastállu háliidii ahte šilju galggai leat čorgejuvvon, muorat galge leat njaskon ja čáhci vižžojuvvon. Buot galggai leat buhtis ja čorgat juovllaide. Mánáin lei erenoamáš ovddasvástádus dállodoalus.
– Juovlaruohta lei váraleamos beaivi jagis, muitala Odd Mathis Hætta gii lea ovddeš vuosttašamanueansa Sámi kulturdiehtagis ja sámi gielas.
Juohke juovlaeahkeda bođii stállu heargeráiddáin. Dalle lei dehálaš ahte šilju lei čorgat, ja ahte stállu ii darvánan masage. Jus ii lean čorgat de sáhtii stállu boahtit ja boktit nuoramus máná ihkku.
– Jus stállu lei suhttan, de son njamistii nuoramus máná vuoiŋŋamaččaid. Dat sáhtii leat dramáhtalaš ja dan dihtii lei ge dehálaš čorget, dadjá Hætta.
Kárášjohkalaš Margrethe Vars maiddái muittaša dan dramatihka go šilju galggai čorgat juovllaide.
– Dat mánát geat eai čorgen, soite gártat mannat reaga luvvet luovus jus stállu darvánii, lohká Margrethe.
– Dan geažil buollái ge fárta čorgenhommáin, muittaša son.
Margrethe lea viidáset fievrredan Stálu árbevieruid iežas mánáide. Muhto son ii balddáhala mánáideaset jápmimiin.
– Mánát ledje mielde čorgenbargguin, ja stálu dihtii šattai mánáide čorgen veahá gelddolažžan. Lei veahá gudni ja ballu duogábealde, lohká Margrethe.
Juovlastálu seahkka
Eai lean dušše rávesolbmot geat galge basuhit juovllaid. Mánát fertejedje maiddái leat šiega ja jaskat, ja eai galgan stoahkat nu garrasit.
– Midjiide mánáide ii lean lohpi čierastallat bassebeivviid. Dalle sáhtiimet čierastit stálu sehkii, muittaša Margrethe.
Lei buoret láittastuvvat moadde diimmu dan sajis go čierastit juovlastálu sehkii.
– Lei oalle dehálaš doalahit juovlabeivviid bassin, lohká Margrethe.
Bajásgeassindoaibma
Dálá servodagas orru dát leamen viehka garas. Muhto jurdda lei buorre.
Sihke stállu, gufihttarat, čáhcerávga ja máŋga eará myhtalaš balddonasa veahkehedje vánhemiid bajásgeassit mánáid.
– Eanaš sámi myhtalaš balddonasa doibme bures, oaivvilda Margrethe.
Váhnemat sáhtte ovdamearkka dihtii muitalit mánáide ahte eai galgga okto mannat johkagáddái go doppe lei čáhcerávga. Ja nu eai dárbbašan váhnemat ballát ahte mánát heavvanedje.
Fitná go juovlastállu du geahčen dán jagi?
Ođasmahttojuvvon sámi juovlastállu
Olu dain dološ juovlastálu árbevieruin leat otná áiggis rievdaduvvon.
Eai dán áigge divtte nuoramusa ballát ahte stállu boahtá su vuoiŋŋamaččat njammát.
Eai ge buohkain leat šiljut maid čorge.
– Dát stállu ii leat nu áigeguovdil ásodatservviin dahjege ođđa áigásaš ruovttuin, dadjá Hætta.
Muhto veahá balddihanvierru lea ain dábálaš muhtun sámi guovlluin.
Ollu váhnemat leat ovttastahttán oarjemáilmmi juovlastálu ja sámi juovlastáluin. Dat gii de boahtá juovlaruohta lea hirbmat balddiheaddji juovlastállu muhto addá gal skeaŋkkaid.
NRK Sámi rádio guldaleaddjit leat sádden iežaset vásáhusaid dainna balddiheaddji sámi juovlastáluin.
Dá leat muhtun vásáhusat:
«Mii leimmet juovlaruohta muhtun fulkkiid luhtte. Ja de bođii juovlastállu sisa, ja sus ledje láhkit gieđain. Son huškui dain seainnis seaidnái. Mun masá gužžen buvssaide!!»
«Mu mánáid luhtte lea álo fitnan balddihahtti juovlastállu. Go seahkka lei guorus, de lei álo son gii oaččui maŋemus páhka, dat geahččaluvvui nahkehuvvot sehkii. Nu ahte mánát ledje jámas ballán ja illá ba ožžo oađđit beaivvi ovdal juovlaruohta. Ledje balus ja eai báljo nagodan oađđit ovdal juovlaruohta.»
«Mis lea maiddái šaddan olmmoš, jáhkán mun. Váikko mun ain lean baluin čorgemin olggobeale dálu ja balan sakka das gii bođeš stohpui juovlaruohta.»