Hopp til innhold

Dát miessi ii várra ádde šat ahte son lea boazu

Dán giđa guđii áldu unna miesáža dakkaviđe maŋŋá go dan guttii. Dál miessi eallá dego dáluealli Báhkiljogas Kárášjogas.

Denne reinkalven ble forlatt av simla, men lever et bra liv hos familien Anti.

GEAHČA VIDEO: Govven ja čuohppan: Ellen Agneta Norvang

Go áldu goađđá miesi, de dasa ii álo leat čielga vástádus manne. Sáhttet leat máŋggalágán sivat manne.

– In diede justa manne áldu lea guođđán miesi, soaitá muhtomin geavvat nu ahte áldu hilgu miesi. Soaitá leat nuorra áldu dahje soaitá leat diekkar árgges áldu, mii ii šat duostta boahtit miesi lusa. Badjeolbmot vigge ohcat álddu, muhto ii gávdnon.

Miessi, Máret Ingá ja nuoramus nieida

GOUHTU: Miesáš lea duhtavaš go olgun beassá guohtut.

Foto: Ellen Agneta Norvang / NRK

Miessi orui nu headju okto nu ahte badjeolbmot geat gávdne miesi jerre Máret Ingeris ja su nuoramus nieddažis sáhttibago dikšut miesáža.

– Dákkár dáhpáhus lea geavvan ovdal, ja dat geavvá ain duos dás, muhto lea vuosttaš geardde go mii vásihat dán ja váldit miesi ruoktot, čilge Máret Inger Aslaksdatter Anti.

Son dat leage váldán miesi stohpui.

Boazu, beana vai olmmoš?

Miessi lei sulli guovtte vahkkosaš go gávdne dan. Das rájes lea orrun stobus. Dalle ii oru miessái nu álki diehtit leago son boazu vai olmmoš.

– Dat gal várra ii ádde ahte dat lea buozu, soaitá várra jáhkkit ahte dat lea beana dahje olmmoš. Ii oru nu berošteamen eará bohccuin. Dat jáhkká mun lean su eatni, láve jus mun jávkkan dahje láhppon, de ruovgugoahtá, čilge Anti.

Máret Inga Aslaksdatter Anti ja miesáš

EATNI: Máret Inger Aslaksdatter Anti lea dego miesi eatni

Foto: Ellen Agneta Norvang / NRK


Lea justa dego mánná

Miesi ferte bures fáktet, go viggá borrat buot maid oaidná.

– Dat lea vel vearrát go mánná. Dat ii birge gal okto olgun. Dat gal borrá buot ruskkaid. Miessi láve oidnot geđggiid viggamin borrat. Ja áigu máisttašit buot. Dat oađđá maid máŋggaid diimmuid go lea gallás dahje váiban.

Miessi borrá ruskaid

BORRÁ BUOT: Ferte fáktet miesi, vai ii bora buot ruskkaid. Nugo dá.

Foto: Ellen Agneta Norvang / NRK

Mánáguovttos miesážiin soabadeaba oalle bures, muhto muhtomin sáhttet ijat leat veahá guhki.

– Miesi guovttos mánáin boktiba nubbi nuppi, muhtomin lihkká miessi ihkku ja ruovgagoahtá ja dalle lihkká mánná maid, dahje nuppeláhkái. De gártá ahte mun ferten lihkkat ja ráhkadit doahttu goappašiidda, čilge Máret Inga, ja lasiha ahte lea dego ožžun nuppi máná dállui.

– Plána lea luoitit miesi, dan in diede gal vel goas. Šaddá dálvvi orrut stobu luhtte, muhto dalle gal orru olgun go šaddá stuorát.

Miessi

Miesis ii leat vel makkárge namma. Dat gohčoduvvo dušše miessin.

Foto: Ellen Agneta Norvang / NRK

Korte nyheter

  • Seminára sámi mánáidgirjjálašvuođa birra: – Dá lea álgu sámi mánáid girjjiide

    Sámedikki girjerájus, Juoigiid searvi ja Norgga mánáidgirjeinstituhtta lágidedje odne rabas seminára sámi mánáid girjjálašvuođa birra Oslos.

    Girječálli Inga Ravna Eira, sámi girječálliid searvvis, lei okta dain gii čuovui seminára.

    – Dát mearkkaša hui olu sámi girjjálašvuhtii ja sámi girječálliide, danin go mii leat guhká váillahan girjjiid mánáide erenomážit ja maiddai nuoraide.

    Su mielas lea buorre go dákkár seminára dollo, ja muitala ahte sis lea ihttin gis bargobádji mas galget digaštallat mo galget bargat sámi mánáid girjjálašvuođain ovddasguvlui.

    Son čilge ahte Sámis eai leat doarvái mánáidgirječállit, ja jus galget eambbo mánáidgirjjit de adnojit eambbo girječállit maiddái mánáid ja nuoraide.

    – Jus mis galgá boahtteáiggis gávdnot sámegiella, de fertet mii álgit mánáiguin ja mánáide. Erenomážit dál galggašii dahkkot hui stuorra bargu oažžut olu sámegiel mánáidgirjji.

    Son dadjá ahte mánát galggašedje álgit beassat gullat girjjiid dalán go riegádit ja gitta 13-14 jagi rádjái, muhto ahte Sámis eai leat girjjit buot daid ahkásaččaid.

    – Min oainnu mielde lea hui dehálaš sámegielat mánáide oažžut dan vásáhusa, girjjit han ovddidit sámegiela ja go mánát gullet iežaset gillii girjji, dain leat máŋggalágan vásáhusa.

    Ihttá bargobádjái lohká vuordit ahte dat geat galget doppe hállat doppe buktet árvalusaid muhto maid ahte sii ovttas galggašit gávnnahit juoidá.

    – Dá lea álgu sámi mánáid girjjiide, ja dás rájes de álget várra dahpahuvvot áššit, sávvamis.

    Inga Ravna Eira
    Foto: Iŋgá Káre Márjá I. Utsi / NRK
  • Kártadoaimmahat dohkkeha Oslove – mieđihit iežaset ádden ášši boastut

    Kártadoaimmahat lea dál dattetge dohkkehan Oslove nama almmolaš máttasámegiel namman Norgga oaivegávpogii.

    – Mii dat leimmet boastut ádden. Gielda lei ožžon formálalaš rávvaga sámi báikenammanevvohagas maid lága mielde galget dahkat, lohká Kártadoaimmahaga ossodatjođiheaddji Helge Dønvold.

    Kártadoaimmahat šálloša go álggos dieđihedje gildii ahte namma ii dohkkehuvvo.

    Dál álgá Oslo gielda čalmmustahttit gávpoga sámi nama.

    – Lean hui ilus go dát manai bures ja go Oslo sámi namma dál lea almmolaččat dohkkehuvvon, lohká Oslo gávpotráđi njunuš, Eirik Lae Solberg.

    Gávpoga sámi namain sii dáhttot čájehit ahte atnet árvvus sámi kultuvrra, ja čájehit ahte Oslo lea buohkaid oaivegávpot, maiddái buot sámiid oaivegávpot, deattuha son.

    Oslo gieldda neahttasiiddus geavahišgohtet Oslove earret eará gávpoga logos, buohtalagaid gávpoga dárogiel namain.

    Ihtet maiddái áiggi mielde Oslove-geaidnošilttat. Gielda áigu muđuid vel árvvoštallat man láhkai buoremusat čalmmustahttet gieldda sámi nama.

    Oslove lea gávpoga namma máttasámegillii, ja dál juo geavahit sihke searvvit ja ásahusat dán sámi nama Oslos.

    Oslove-skilt på Samisk hus i Oslo.
    Foto: Mette Ballovara / NRK
  • Fálli nåvkå varresvuohtakontrållåv

    Dån guhti årru Hábmera suohkanin ja la 40 ja 79 jage gaskan oattjo dal varresvuohtakontrållåv tjadádit masta i dárbaha majdik mákset.

    Vuoratjismáno 29. biejve álggá Saminor3-guoradallam Hábmera suohkanin, ja vihpá gitta ájgen moarmesmáno 14. bæjvváj.

    Guoradallama åvddåla gåhttju Hábmera suohkan ja Saminor3 álmmuktjåhkanibmáj, mij tjadáduvvá uddni vuoratjismáno 25. biejve sebrudakvieson Ájluovtan kl. 17.00 ja Hamsunguovdátjin kl. 20.00.

    Danna Hábmera suohkan galggá subtsastit manen Saminor3 la ájnas gájkajda suohkanin, ja guoradalle galggi subtsastit sisano birra viesátguoradallamin – manen Saminor3 guovte vahko duogen suohkanin sierra varresvuodastasjåvnåv rahpá.

    Vihttalåk suohkana li maŋen Saminor3:n.

    Bilde av faglig leder for Saminor 3-undersøkelsen, Ann Ragnhild Broderstad, foran Saminor-bussen.
    Foto: Solveig Norberg / NRK