Dál čájehuvvojit gahpirat ja govat Sámi Dáiddaguovddážis Kárášjogas.
Dát gahpirat bokte garra dovdduid, erenoamážit miššonearaide, geat vašuhedje gahpira dolin.
Outi Pieski, govvadáiddár.
Foto: Torgeri Varsi / NRK– Miššonearat navde dán biro gálvun, ja gilde gahpira geavahusas, lohká Outi Pieski gii lea govvadáiddár.
Čájáhus Sámi Dáiddaguovddážis čájeha sihke gahpiriid ja maiddái govaid, mat čájehit dan nu gohčoduvvon ládjogahpira dahje dárogillii: hornlua.
GOVAT: Čájáhusas leat sihke govat ja gahpirat.
Foto: Torgeri Varsi / NRKGahpir lei lunddolaš dolin, gitta 1800-logu lohppii, muhto leamaš unnán geavahusas ođđa áiggis.
Muhto sihke dát gahpirat, nugo meavresgárrige, gildojedje, go daid navde biro veahkkeneavvun.
Outi Pieski ja Suoma dutki Eeva-Kristiina Harlina dat leaba ovttas ráhkadan dáiddačájáhusa ládjogahperhistorjjá birra.
Dáinna čájáhusain soai hálideaba juohkit dieđuid maid son ja Suoma dutki Eeva-Kristiina Harlina leaba gávdnan.
– Historjá muitala ahte báhpat dat navde ahte biro orru gahpira siste, muitala dáiddár Pieski.
– Mun háliidan oažžut nissoniid geavahišgoahtit dán árgabeaigahpirin, ja ná loktet sámi nissoniid historjjá, lohká Outi Pieski.
Sámi dáiddaguovddáža direktevra lohká ahte lei lunddolaš addit saji gahperčájáhussii.
Kristoffer Dolmen Sámi dáiddaguovddáža direktevra.
Foto: Torgeri Varsi / NRK– Mii leat guhká čuvvon Pieski prošeavtta. Su ovttasbargu arkeologain lea dagahan dán miellagiddevažžan, lohká direktevra Kristoffer Dolmen.
– Son lea okta dain dovdoseamos dáiddáriin Suomas ja Sámis. Son lea ožžon bálkkašumiid, ja dál lea sus čájáhus Suoma paviljoŋŋas Venezias, dadjá Dolmen.