Hopp til innhold

Boazodoalli: – Váttis duođaštit boraspiirevahágiid

MOSKOLATVÁRRI: Boazodoallái lea hástalussan duođaštit bohccuid mat leat goddon boraspiiriide.

Ole Mathis Siri

Cohkolat orohagas leaba Tina Hætta ja Ole Máhtte Siri geassimen gávpebohccuid. Dasa lassin bargaba ođđa boraspire prošeavttain vel. Geahča oanehis filmmaid áššis.

Foto: Johan Ánte Utsi / NRK

– Dávjá lea nu ahte go ollen bohcco lusa maid boraspiire lea goddán, de ii leat das báhcán eará go náhkkebihttá, čilge Cohkolat orohaga boazodoalli Ole Máhtte Siri.

Guovdageainnu oarjjabeale orohat lea mielde Finnmárkku fylkkamánni boraspiireprošeavttas, man ulbmil lea gávnnahit dárkileappot manne bohccot jávket ealus.

Cohkolat orohat lea ožžon luoikkasiin 100 E-biellu fylkkamánnis. Dát biellu sádde elektrovnnalaš dieđuid sátelihtaide, ja dáinna vugiin sáhttá boazodoalli čuovvut bielloáldduid mátketelefovnna bokte «Find my sheep»-áppá bokte.

Geasset biddjui johtui prošeakta mii galgá bistit golbma jagi. Čuođi biellus lea birrasiid 250 000 ruvnno árvu.

Ráisduoddarasat serve boraspireprošektii ja nu ožžo luoikasin 100 E-biellu mii galgá veahkehit boazodoalliid gávdnát ráppi jođáneappot.

Dárkileappot duođaštusaid das go boraspiire goddá bohcco

Finnmárkku fylkkamánni birasgáhtten ossodaga guolle- ja fuođđosekšuvnna jođiheaddji Geir Østereng čilge prošeavtta ulbmila ná:

– Mii háliidit eanet duođaštusaid das go bohccot goddojit boraspiiriide ja masa bohccot goddojit, ja danne mii leat válljen álggahit prošeavtta orohagain gos gillájit boraspiirevahágiin, lohká Østereng.

Cohkolat orohaga boazoeaiggát Ole Máhtte Siri lea hui vissis das, ahte okta dan njealji ráppis lea goddon geatkái, danne go gávnnai geatkeluottaid goddon ráppi buohta, ja čájeha gova.

Govas ii oidno eará go duolljebihttá ja dat E-biellu.

– Mun gávdnen dán goddon bohcco guokte beaivvi maŋŋelgo lei goddon. Das ii báze gal eará duolljebihtáš.

Jáhkatgo don ahte eiseválddit dohkkejit dien gova duođaštussan ahte du boazu lea goddon boraspirii?

– In mun dan gal dieđe, lohká son.

Ole Máhtte Siri ja Tina Hætta leaba mielde boraspireprošeavttas

Govva ii dohkkehuvvo duođaštussan

Stáda meahccebearráigeahčči Henrik Eira oaidná gova maid Ole Máhtte lea govven, muhto ii loga dan doarvái bures govvejuvvon.

– Mun in oainne dán govas eará go duolljebihtá mii orro dego rábbi, muhto mun in sáhte oaidnit dan ahte dat lea goddon boraspiirii, cuiggoda Eira.

Eira čilge ahte son maid ferte govvet buot ráppiid maid iská, vai eiseváldit ja boazodoallit sáhttet fitnat geahččamin duođaštusaid maŋitáigge.

– Lea dehálaš njuovvat ja ohcat gazza- dahje bátnesajiid gokko lea varson. Jus ii leat varson, de sáhttet mearkkat biddjon bohccui maŋŋelgo lea jápmán, čilge bearráigeahčči.

Henrik Eira muitala ahte sullii vihtta proseantta lea vejolaš duođaštit boraspiirevahagiin. 95 proseantta šaddet eiseválddit árvvoštallat.

Eira čilge makkár gáibadusat Stádas leat govvi mii galgá duođaštit bohcco mii lea goddon boraspirii.

Evttoha kurssa lágidit

Cohkolat orohaga boazodoalli Tina Hætta mielas lea dát prošeakta buorre, muhto boazobargit galggaše oažžut kurssa movt sii sáhttet govvet buorebut, vai govat maid dohkkehuvvošedje duođaštussan.

– Mis lea leamaš lagas oktavuohta meahccebearráigehččiin, muhto go mii váldit oktavuođa singuin, de sii eai sáhte boahtit ealu lusa. Mun evttohan ahte sii geat leat mielde prošeavttain ožžot govvenkurssa, árvala Hætta.

Tina Hætta

Tina Hætta árvala govvenkurssa boazobargiide.

Foto: Johan Ánte Utsi / NRK

– Somás prošeakta

Ole Máhtte Siri illuda go orohat lea mielde dán prošeavttas, go sidjiide lea šaddán álkibut guođohit ealu. Mátketelefovnna bokte oidnet gos oassi ealus lea.

Movt du mielas lea dat go «Find my sheep»-áppás leat govat sávzzain?

– Na dat gal ii daga maidege, nu guhká go dákkárat leat, lohká son ja boagusta.

Finnmárkku fylkkamanni lea oastán vel eambbo E-bielluid maid sii luiket seammalágán prošeavttaide.

Áigemearri ohcat lea guovvamánu 1. beaivvi.

Snøskuterlys

Ole Máhtte Siri sáhttá vaikko ihkku gávdnát bohccuid e-biellu ja 'Find my sheep' matketelefovnna appa bokte.

Foto: Johan Ánte Utsi / NRK

Korte nyheter

  • I dag feires kvenenes språkdag

    I dag feires kvenenes språkdag, kväänin kielipäivä, i hele landet.

    Dagen markeres til minne om offisiell anerkjennelse av det kvenske språket den 26. april i 2005.

    Loga sámegillii

    Kvenflagget
    Foto: Arne Ivar Johnsen / NRK
  • Odne ávvuduvvo kveanaid giellabeaivi

    Odne ávvuduvvo kveainaid giellabeaivi, kväänin kielipäivä, miehtá riikka.

    Beaivi dollo muitun dasa go kveanagiella almmolaččat dohkkehuvvui giellan cuoŋománu 26. beivve jagis 2005.

    Les på norsk

    Det kvenske flagget, kvenflagget
    Foto: Anders Fehn / NRK
  • Unnit ohccit oahpaheaddjeohppui - eanebut háliidit buohccedivššárin

    9077 ohcci leat bidjan Romssa universitehta oahpuid bajimussii čavčča ohcamušain.

    Dan čájehit Oktasašsisaváldin-logut.

    Áibmojohtalus, psykologiija, paramedisiidna, riektedieđa ja medisiidna leat ain dat bivnnuheamos oahput.

    Ohccit buohccedivššárohppui leat lassánan 13,1 proseanttain.

    Ohcciidlohku oahpaheaddjeohppui njiedjá. Romssa universitehtas lea njiedjan 14 proseanttain diimmá ektui.