Hopp til innhold

Dán dihtii navdá Andrej iežas váldon gitta ja veddon giddagasas vihtta beaivve

Andrej Danilov lea dovddus sámepolitihkkár ja birasaktivista Ruošša beale Sámis. Gieskat bissehedje Mončegorsk politiijat su go lei doppe riemuin.

Andrej Danilov protest

MIELLAČÁJEHEAPMI: Andrej Danilov (olgešravddas) ovttas guvttiin eará eamiálbmotovddasteaddjiin ávžžuhit heaitit nuoskkideames árktalaš guovlluid ja doahttalit eamiálbmogiid vuoigatvuođaid.

Foto: Privat

Borgemánu 30. beaivve Imandra Viking Fest -doaluin Mončegorsk gávpogis politiijat bohte Danilov lusa ja gáibidedje su čájehit mii su lávkkas lea.

Sámi árbbi ja ovdáneami foandda direktevra Andrej Danilov biehttalii čájeheames dan almmá vihtaniid haga.

Christina Henriksen

SUORGGAHAHTTI: Sámiráđi presideanta Christina Henriksen.

Foto: Pressebilde

Danilov sániid mielde su vuostá politiijat geavahedje rumašfámu. Dalle son ieš riŋgii politiijastašuvdnii ja ávžžuhii sáddet su lusa eará politiijajoavkku. Das maŋŋá ášši guorahalle politiijastašuvdna.

Andrej Danilov lea maid Sámiráđi várrelahttu, ja Sámiráđi presideanta Christina Henriksen atná dáhpáhusa duođalažžan.

– Dát lea hui suorggahahtti midjiide, muhto eanemus dieđusge Andrejii. Midjiide lea váttis diehtit justa manne dát dáhpáhuvai, muhto mii leat giitevaččat go lea beassan ruoktot ja ahte suinna manná bures, lohká Henriksen.

Geavahedje rumašfámu

Mončegorsk báikkálaš duopmostuolus čilgejit B-Port.com neahttasiidui, ahte politiijat bivde Danilova guođđit riepmobáikki.

Son galgá leat vástidan fastit politiijaide ja biehttalan guođđimis báikki. Danilov čilgii politiijaide, ahte son lea almmolaš ráđi lahttu, mii gullá sisriikkaáššiid ministeriija vuollái.

Danne ii lean politiijas vuoigatvuohta su gohččut guođđit báikki.

Duopmostuolu ja Danilov iežas dieđuid mielde lei sámeaktivista áibbas čielggus go dát dáhpáhuvai.

Andrei Danilov, Andrej Danilov

BIRASAKTIVISTA: Andrej Danilov bivddii guovvamánu guđát beaivve diibmá Tesla ásaheaddji Elon Musk hilgut Nornickel buktagiid.

Foto: Privat

Báikkálaš duopmostuollu áššáskuhtii Danilova vuostálastimis politiijaid gáibádusaid ja dubmii su viđa jándorii giddagassii.

Dál Danilov lea beassan luovus ja iežas advokáhtain áigu váidalit duomu, go su mielas ášši guorahalle olu rihkkosiiguin.

Danilov čuoččuha maid ahte sivvan dilálašvuhtii lea su politihkalaš doaibma ja vuostálastin eiseválddiid prošeavttaide, mat sáhttet bilidit sámeeatnamiid.

Ráfálaš miellačájáhus

Logi jagi dás ovdal válde Lujávrri politiijat gitta Ruošša Sámedikki dalá ságadoalli Valentina Sovkina ja guokte eará sámenissona.

Sii dolle ráfálaš ja jaskes miellačájeheami Lujávrri geasseriemuid oktavuođas.

Miellačájeheami duohken ledje Murmánskka fylkka gaskaboddosaš Sámediggi ja guovllu sámiid searvi OOSMO. Akšuvdna dollui danne go sámit háliidedje čájehit vuosteháguset Ruošša sámepolitihkkii ja go ledje manahan guolleeriid, mat sámiin guhká leat leamaš.

Lujávrri politiijat váldet gitta golbma sámenissona

VÁLDOJEDJE GITTA: Zinaida Makarova, Valentina Sovkina ja Nina Ezhova váldojedje gitta politiijain jagis 2011.

Foto: Sergey Gavrilov / NRK

Lujávrri politiijat eai lean addán lobi doallat miellačájeheami. Danne ledje 53 sápmelačča válljen doallat juogalágán «persovnnalaš» miellačájáhusa.

Golbma aktivistta váldojedje gitta ja dolvojuvvojedje politiijastašuvdnii. Doppe sii doalahuvvojedje golbma diimmu go daddjui sin rihkkon riikkalága, mii guoská almmolaš doaluide.

– Dákkár dáhpáhusat muitalit, ahte soaitá leat váttis searvat politihkkii Ruošša bealde. Mii almmatge eat dieđe gulletgo dát dáhpáhusat oktii, dadjá Christina Henriksen.

Korte nyheter

  • Seminára sámi mánáidgirjjálašvuođa birra: – Dá lea álgu sámi mánáid girjjiide

    Sámedikki girjerájus, Juoigiid searvi ja Norgga mánáidgirjeinstituhtta lágidedje odne rabas seminára sámi mánáid girjjálašvuođa birra Oslos.

    Girječálli Inga Ravna Eira, sámi girječálliid searvvis, lei okta dain gii čuovui seminára.

    – Dát mearkkaša hui olu sámi girjjálašvuhtii ja sámi girječálliide, danin go mii leat guhká váillahan girjjiid mánáide erenomážit ja maiddai nuoraide.

    Su mielas lea buorre go dákkár seminára dollo, ja muitala ahte sis lea ihttin gis bargobádji mas galget digaštallat mo galget bargat sámi mánáid girjjálašvuođain ovddasguvlui.

    Son čilge ahte Sámis eai leat doarvái mánáidgirječállit, ja jus galget eambbo mánáidgirjjit de adnojit eambbo girječállit maiddái mánáid ja nuoraide.

    – Jus mis galgá boahtteáiggis gávdnot sámegiella, de fertet mii álgit mánáiguin ja mánáide. Erenomážit dál galggašii dahkkot hui stuorra bargu oažžut olu sámegiel mánáidgirjji.

    Son dadjá ahte mánát galggašedje álgit beassat gullat girjjiid dalán go riegádit ja gitta 13-14 jagi rádjái, muhto ahte Sámis eai leat girjjit buot daid ahkásaččaid.

    – Min oainnu mielde lea hui dehálaš sámegielat mánáide oažžut dan vásáhusa, girjjit han ovddidit sámegiela ja go mánát gullet iežaset gillii girjji, dain leat máŋggalágan vásáhusa.

    Ihttá bargobádjái lohká vuordit ahte dat geat galget doppe hállat doppe buktet árvalusaid muhto maid ahte sii ovttas galggašit gávnnahit juoidá.

    – Dá lea álgu sámi mánáid girjjiide, ja dás rájes de álget várra dahpahuvvot áššit, sávvamis.

    Inga Ravna Eira
    Foto: Iŋgá Káre Márjá I. Utsi / NRK
  • Kártadoaimmahat dohkkeha Oslove – mieđihit iežaset ádden ášši boastut

    Kártadoaimmahat lea dál dattetge dohkkehan Oslove nama almmolaš máttasámegiel namman Norgga oaivegávpogii.

    – Mii dat leimmet boastut ádden. Gielda lei ožžon formálalaš rávvaga sámi báikenammanevvohagas maid lága mielde galget dahkat, lohká Kártadoaimmahaga ossodatjođiheaddji Helge Dønvold.

    Kártadoaimmahat šálloša go álggos dieđihedje gildii ahte namma ii dohkkehuvvo.

    Dál álgá Oslo gielda čalmmustahttit gávpoga sámi nama.

    – Lean hui ilus go dát manai bures ja go Oslo sámi namma dál lea almmolaččat dohkkehuvvon, lohká Oslo gávpotráđi njunuš, Eirik Lae Solberg.

    Gávpoga sámi namain sii dáhttot čájehit ahte atnet árvvus sámi kultuvrra, ja čájehit ahte Oslo lea buohkaid oaivegávpot, maiddái buot sámiid oaivegávpot, deattuha son.

    Oslo gieldda neahttasiiddus geavahišgohtet Oslove earret eará gávpoga logos, buohtalagaid gávpoga dárogiel namain.

    Ihtet maiddái áiggi mielde Oslove-geaidnošilttat. Gielda áigu muđuid vel árvvoštallat man láhkai buoremusat čalmmustahttet gieldda sámi nama.

    Oslove lea gávpoga namma máttasámegillii, ja dál juo geavahit sihke searvvit ja ásahusat dán sámi nama Oslos.

    Oslove-skilt på Samisk hus i Oslo.
    Foto: Mette Ballovara / NRK
  • Fálli nåvkå varresvuohtakontrållåv

    Dån guhti årru Hábmera suohkanin ja la 40 ja 79 jage gaskan oattjo dal varresvuohtakontrållåv tjadádit masta i dárbaha majdik mákset.

    Vuoratjismáno 29. biejve álggá Saminor3-guoradallam Hábmera suohkanin, ja vihpá gitta ájgen moarmesmáno 14. bæjvváj.

    Guoradallama åvddåla gåhttju Hábmera suohkan ja Saminor3 álmmuktjåhkanibmáj, mij tjadáduvvá uddni vuoratjismáno 25. biejve sebrudakvieson Ájluovtan kl. 17.00 ja Hamsunguovdátjin kl. 20.00.

    Danna Hábmera suohkan galggá subtsastit manen Saminor3 la ájnas gájkajda suohkanin, ja guoradalle galggi subtsastit sisano birra viesátguoradallamin – manen Saminor3 guovte vahko duogen suohkanin sierra varresvuodastasjåvnåv rahpá.

    Vihttalåk suohkana li maŋen Saminor3:n.

    Bilde av faglig leder for Saminor 3-undersøkelsen, Ann Ragnhild Broderstad, foran Saminor-bussen.
    Foto: Solveig Norberg / NRK