Hopp til innhold

Galggašii gii nu su dávvirvuorkkás váldit vára

Son lea čohkken badjel 2000 dološ dávvira, eatnašat dain leat dávvirat maid mearrasámit leat geavahan. Dál hálidivčče Helmer Losoa vuovdit iežas mearrasámi musea oktain dávviiriin, ja Unjárgga gieldda son hálidivčče oasttit, vai dávvirat bisošedje Unjárggas.

25 jagi lea Helmer Losoa čohkken dološ dávviid, ja dávviriidda lea son maid huksen viesu. Ieš árvvoštallá čoakkáldagas leat guokte-, golbmaduhát dávvira. Ieš iiba riekta dieđege rivttes logu.

Son hálidivččii vuovdit iežas dávvirvuorkká oktain dávviiriin

Son hálidivččii vuovdit iežas dávvirvuorkká oktain dávviiriin

Foto: Anne Olli

Boarraseamos dávvirat badjel guokte čuohte jagi

Čoakkáldagas leat váikke mat. Robis heaŋgájit olu biergasat, seainnit leat dievva dávviiriin ja beavdditge leat devdon dávviriin. Helmer Losoa čájeha boarraseamos goarronmášiinna leat badjel guokte čuohte jagi. Dát lea leamaš su áhku goarron másšin.

Iežas ahki dagaha ahte sávašii vuovdit dávviriid

Ii Helmer Losoa leat šat nuorra almmái, danne dáhtošii dal gávdnat olbmuid geat oasttášedje su dávvirvuorkká ja dávviriid. Iežas lohká ballat mo dávviriin geavva jos son fáhkkesta jávká. Ii olbmo dieđe, go son han lea áigá juo ollen ealáhat-ahkái.

Gielda ja musea eai vástit osttet go

Golbma jagi leat gollan das rájes go sis leat leamaš ságastallamat. Dalle leat sii maid meroštallan hatti, muhto das rájes ii leat šat gullon miige.

Reivve mas oaidna ahte lea leamaš ságastallan

Reivve mas oaidna ahte lea leamaš ságastallan

Foto: Anne Olli

Reivves oaidná ahte Odd-Arne Dikkanen lei dalle áššemeannudeaddji, muhto son ii šat bargga gielddas. Dál Losoa ohcala vástádusa dasa ahte oasttá go gielda dávviriid vai ii.

Várjjat Sámi Museai eiai čága dávvirat

Várjjat Sámi Musea jođiheaddji Mia Krogh muita ahte sis lea leamaš čoahkkin Losoain, muhto son ii šat dieđe das eanet. Diehtá muitalit ahte Unjárgga gielda dat oamašta visot dávviriid Várjjat Sámi Museas, danne lea gielda mii galggašii mearridit osttet go Losoa Musea ja dávviriid.

Dehálaš mearkut ja registreret dávviriid

Mia Krogh lohká ahte livčče leat dehálaš registret Losoa dávviriid, danne go dávvirat eai leat museaide moge ávkin jos dat eai leat registrerejuvvon. Kulturhistorjjálaččat dat lea dehálaš registreret daid, ja dan galggašii dahkat dan bali go Helmer Losoa ieš sáhttá muitalit maid son diehtá dávviriid birra. Ferte diehttit geat dáid leat oamastan, mo dát leat geavahuvvon, ja masa leat geavahuvvon. Son navdá Losoa čoakkáladagas livččejit olu mearrasámi dávvirat maid galggašii registreret. Muhto Krogh deattuha ahte Várjjat Sámi Museas eai leat ruđat dahkat dán barggu.

Gielddas eai leat dán áššis olus hállan

Unjárgga gieldda várresátnejođiheaddji Oddvar Betten ii loga áššiš diehtit áktánasat. Gal son lea gulastan gal das, muhto ii su dieđu mielde gal galgga das poletihkkalaččat ságastallan. Iežas lohká dál áigut lohket ášši ovdagoddái, ja Losoa galgá oažžut makkárnu vástádusa gielddas. Eanet ii loga vuos dása sáhttit dadjat. Lohká gal iežaset fertet fitnat geahčadeamen Losoa dávviriid ovdalgo váldet ášši poletihkkalaš gieđahallamii.

Korte nyheter

  • Seminára sámi mánáidgirjjálašvuođa birra: – Dá lea álgu sámi mánáid girjjiide

    Sámedikki girjerájus, Juoigiid searvi ja Norgga mánáidgirjeinstituhtta lágidedje odne rabas seminára sámi mánáid girjjálašvuođa birra Oslos.

    Girječálli Inga Ravna Eira, sámi girječálliid searvvis, lei okta dain gii čuovui seminára.

    – Dát mearkkaša hui olu sámi girjjálašvuhtii ja sámi girječálliide, danin go mii leat guhká váillahan girjjiid mánáide erenomážit ja maiddai nuoraide.

    Su mielas lea buorre go dákkár seminára dollo, ja muitala ahte sis lea ihttin gis bargobádji mas galget digaštallat mo galget bargat sámi mánáid girjjálašvuođain ovddasguvlui.

    Son čilge ahte Sámis eai leat doarvái mánáidgirječállit, ja jus galget eambbo mánáidgirjjit de adnojit eambbo girječállit maiddái mánáid ja nuoraide.

    – Jus mis galgá boahtteáiggis gávdnot sámegiella, de fertet mii álgit mánáiguin ja mánáide. Erenomážit dál galggašii dahkkot hui stuorra bargu oažžut olu sámegiel mánáidgirjji.

    Son dadjá ahte mánát galggašedje álgit beassat gullat girjjiid dalán go riegádit ja gitta 13-14 jagi rádjái, muhto ahte Sámis eai leat girjjit buot daid ahkásaččaid.

    – Min oainnu mielde lea hui dehálaš sámegielat mánáide oažžut dan vásáhusa, girjjit han ovddidit sámegiela ja go mánát gullet iežaset gillii girjji, dain leat máŋggalágan vásáhusa.

    Ihttá bargobádjái lohká vuordit ahte dat geat galget doppe hállat doppe buktet árvalusaid muhto maid ahte sii ovttas galggašit gávnnahit juoidá.

    – Dá lea álgu sámi mánáid girjjiide, ja dás rájes de álget várra dahpahuvvot áššit, sávvamis.

    Inga Ravna Eira
    Foto: Iŋgá Káre Márjá I. Utsi / NRK
  • Kártadoaimmahat dohkkeha Oslove – mieđihit iežaset ádden ášši boastut

    Kártadoaimmahat lea dál dattetge dohkkehan Oslove nama almmolaš máttasámegiel namman Norgga oaivegávpogii.

    – Mii dat leimmet boastut ádden. Gielda lei ožžon formálalaš rávvaga sámi báikenammanevvohagas maid lága mielde galget dahkat, lohká Kártadoaimmahaga ossodatjođiheaddji Helge Dønvold.

    Kártadoaimmahat šálloša go álggos dieđihedje gildii ahte namma ii dohkkehuvvo.

    Dál álgá Oslo gielda čalmmustahttit gávpoga sámi nama.

    – Lean hui ilus go dát manai bures ja go Oslo sámi namma dál lea almmolaččat dohkkehuvvon, lohká Oslo gávpotráđi njunuš, Eirik Lae Solberg.

    Gávpoga sámi namain sii dáhttot čájehit ahte atnet árvvus sámi kultuvrra, ja čájehit ahte Oslo lea buohkaid oaivegávpot, maiddái buot sámiid oaivegávpot, deattuha son.

    Oslo gieldda neahttasiiddus geavahišgohtet Oslove earret eará gávpoga logos, buohtalagaid gávpoga dárogiel namain.

    Ihtet maiddái áiggi mielde Oslove-geaidnošilttat. Gielda áigu muđuid vel árvvoštallat man láhkai buoremusat čalmmustahttet gieldda sámi nama.

    Oslove lea gávpoga namma máttasámegillii, ja dál juo geavahit sihke searvvit ja ásahusat dán sámi nama Oslos.

    Oslove-skilt på Samisk hus i Oslo.
    Foto: Mette Ballovara / NRK
  • Fálli nåvkå varresvuohtakontrållåv

    Dån guhti årru Hábmera suohkanin ja la 40 ja 79 jage gaskan oattjo dal varresvuohtakontrållåv tjadádit masta i dárbaha majdik mákset.

    Vuoratjismáno 29. biejve álggá Saminor3-guoradallam Hábmera suohkanin, ja vihpá gitta ájgen moarmesmáno 14. bæjvváj.

    Guoradallama åvddåla gåhttju Hábmera suohkan ja Saminor3 álmmuktjåhkanibmáj, mij tjadáduvvá uddni vuoratjismáno 25. biejve sebrudakvieson Ájluovtan kl. 17.00 ja Hamsunguovdátjin kl. 20.00.

    Danna Hábmera suohkan galggá subtsastit manen Saminor3 la ájnas gájkajda suohkanin, ja guoradalle galggi subtsastit sisano birra viesátguoradallamin – manen Saminor3 guovte vahko duogen suohkanin sierra varresvuodastasjåvnåv rahpá.

    Vihttalåk suohkana li maŋen Saminor3:n.

    Bilde av faglig leder for Saminor 3-undersøkelsen, Ann Ragnhild Broderstad, foran Saminor-bussen.
    Foto: Solveig Norberg / NRK