Hopp til innhold

Čavgejit boazolohkan-ráŋggášteami

Boazodoallit geat aktiivalaččat hehttejit boazolohkkama sáhkkohallet dan beaivve rájes go lohkkan galggii čađahuvvot, duođašta Hætta.

Reingjerde

Dá maŋida Finnmárkku Fylkamanni boazolohkama Lákkonjárgga gárddis.

Foto: Inga Gunhild Buljo Kemi

Finnmárkku Fylkkamanni mearridii čavget ráŋggášteami sidjiide geat aktiivvalaččat hehttejit boazolohkama maŋŋel go Lákkonjárgga orohaga eallu ii lohkkon go guokte siidaoasaža eaba boahtán lohkamii buozalmasvuođa geažil, eaba ge lean ovddasteaddji sádden lohkamii.

– Mii mearrideimmet čavget dán ráŋggášteami maŋŋel go Lákkonjárgga ealus maŋidedje lohkama, lohká Hætta.

Eanandoallodirektoráhta boazodoallo ossodaga sekšuvdnahoavda Liv Berit Hætta deattuha ahte dát ođđa njuolggadus ii váikkut mohte ge Lákkonjárgga orohaga dáhpáhussii, muhto das ovddos guvlui..

Sáhkkojit plánejuvvon lohkanbeaivvi rájes

Boazolága almmolaš boazolohkkan njuolggadusain čuožžu earet eará nuppi paragráfas ahte siidaoasi jođiheaddji dahje sadjásaš maid son vállje geatnegahtto láhčit boazolohkama fylkamannái, ja geatnegahtto maid leat mielde lohkamis. Váilevaš heiveheapmi dahje oasseváldin sáhttá mielddisbuktit sáhkuid.

Hætta čilge ahte sáhkku lea guokte ruvnno beaivái juohke bohcconammii.

Son guhte lea hehtten aktiivvalaččat boazolohkama lea dássážii sáhkkohuvvon jahkemolsašumis 01.01.xxxx, muhto ođđa ráŋggášteami ektui sáhttet boazodoalloeiseválddit ráŋggáštit boazodoalli dan beaivve rájes go boazolohkama ledje plánen čađahit.

Ná čilge Hætta maid eiseválddit oaivvildit doahpagis: "boazodoalli gii aktiivvalaččat hehtte boazolohkama.

– Jus lea nu ahte boazodoalli ii boađe lohkamii. Leaš dál nu ahte son ii hálit dahje eai leat gávdnan ovddasteaddji gii sáhttá ovddastit sin siidaoasi.

Manne lehpet čavgen dán njuolggadusa?

– Danne go midjiide lea dehálaš čuovvut ja iskkat leatgo boazodoallit unnidan iežaset boazologu siidaoasi mearriduvvon boazolohkui, lohká Liv Berit Hætta.

Ballabehtetgo sabotášas?

Hætta ii áiggo vástidit dása.

– Mus eai leat makkár ge oaivilat diesa. Dien fertejit ealáhusas vástidit.

Lakkonjárgga orohatovdaolmmoš Hans Ole Eira biehttala ahte boazodoallit iešmielat hehttejit lohkama.

– Ii mis gal lean oktage gii biehttalii leahkit mielde lohkamis, muhto guokte siidaoasi jođiheaddjit leigga buohccit ja soai eaba áigon lohkkat. Eará siidaoasi jođiheaddjit gal ledje boahtán gárdái vehkkiiguin ja gearggus lohkkat iežaset bohccuid, lohká Eira.

Korte nyheter

  • Britisk museum kjøper inn samisk kunst

    Loga sámegillii.

    Det nasjonale museet for moderne kunst i Storbritannia, Tate Modern London kunngjør at de oppretter et eget fond for innkjøp av samisk og inuittisk kunst.

    Det skriver Artnews.

    Fondet skal bidra til innkjøp av kunst fra urfolkskunstnere og nordområdene.

    – Etter Veneziabiennalen 2022 har interessen for samisk kunst stadig økt, uttaler direktør Karin Hindbo ved Nasjonalmuseet i Oslo til nettstedet.

    Tate Modern har allerede kjøpt inn sitt første samiske verk, «Guržot ja guovssat / Spell on You!» (2020) av kunstner Outi Pieski.

    Med dette blir hun den aller første samiske kunstneren som museet har kjøpt inn i løpet av sin 24 årige virksomhet.

    Pieski stiller for tiden ut sine verk på Tate St. Ives i Cornwall. Utstillingen varer til 6. mai.

    Outi Pieski dáidagiinnis
    Foto: Anne Olli
  • Sáme filmma l nuppát buoremus amásgielak filmma

    Strijmmimdievnastus Netflixa ådå filmma «Stjålet» (Suolludahka) almoduváj bierjjedagá vuoratjismáno 12. biejve, ja dat rájes la Netflixan 7,1 millijåvnå vuosádusá læhkám.

    Filmma l nuppát ienemusát gehtjadum amásgielak filmma globála dásen Netflixan.

    – Iv la duosstam vuorddet. Dát la sierralágásj ja ihkeva suohtas, javllá dåjmadiddje Elle Marja Eira NRK:aj.

    Filmma l vuododum sáme girjjetjálle Ann-Helén Laestadiusa románas, ja dassta l Peter Birro mánusav tjállám.

    Subtsas la nuorra nissuna birra guhti álggoálmmuga árbev bælostahttá, væráldin gånnå amásballo oabllu, dálkádakrievddama ællobargov ájtti ja nuora iesjsårmmimav válljiji gå dille l gássjel divnajda.

    Filma buvtadiddje Khalil Al Harbiti, Kolibri Productions:as, miejnni filmajn la geldulasj politihkalasj tiebmá mij duodaj la ájggeguovddelis.

    Suv mielas la buorre gå filma gæhttje bessi gæhttjat dákkár histåvråjt, mij la dálásjájge dáhpádusáj birra.

    Al Harbiti jáhkká histåvrrå máhttá dæhppot moadda vájmojda væráldav birra, sierraláhkáj álggoálmmugijda.

    Filma dåjmadiddje Eira la juo ådå filmmaprosjevtajn barggamin.

  • Ny leder i Samisk kunstnerråd

    Loga sámegillii.

    Lemet Ánde Buljo er valgt som ny leder for Samisk kunstnerråd.

    Samisk kunstnerråd har 300 medlemmer, med Juoigiid searvi, Samisk kunstnerforbund, Samisk forfatterforening, Samiske komponister, Sámi Lávdi og Mun dajan som medlemmer.

    Buljo sier at han ble spurt om å lede rådet før påske, og har mange saker som gjør at han tar over ledelsen. Et av hjertesakene er kunstnerpolitikk. Buljo ønsker å forbedre kunstneres levekår.

    Samisk kunstnerråd ble etablert i 1987, og målet med rådet er å fremme god og mangfoldig samisk kunst.